-
skryť menu
Obsah stránky
Prečo Safety Automation (Machinery Safety)
Technické ochranné opatrenia, resp. inak povedané bezpečnosť strojových zariadení (Machinery Safety) nie je nutné zlo, ako si mylne vysvetľujú niektorí výrobcovia a prevádzkovatelia strojových zariadení.
V prvom rade je však potrebné si uvedomiť, že tieto opatrenia chránia zdravie a ľudský život pracovníkov vo výrobnom procese a je obrovským hazardom ich nemať, nepoužívať či odstraňovať.
Za druhé, tieto bezpečnostné technické opatrenia chránia samotnú technológiu, kde sú aplikované, pred jej poškodením, ktoré môže byť často fatálne.
A v neposledom rade, bezpečnostné systémy chránia naše spoločné životné prostredie pred znečistením, pretože akákoľvek mimoriadna udalosť – najmä v oblastiach nebezpečných technologických procesov, akými sú napríklad chemické prevádzky, rafinérie, energetika a pod. – môže mať katastrofálne následky.
Výrobcovia niekedy chápu technické ochranné opatrenia len ako dodatočné náklady na výrobu strojového zariadenia (strojové zariadenie bude pracovať aj bez týchto opatrení) aj keď im to ukladá za povinnosť priamo smernica o strojových zariadeniach. Niektorí výrobcovia dokonca ani nevedia, že majú splniť základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia. V prípade zranenia a v najhoršom prípade smrti pri prevádzke takéhoto strojového zariadenia to však má za následok odstavenie strojového zariadenia, vyšetrovanie inšpektorátom práce príp. i políciou, strojové zariadenie sa môže objaviť v systéme RAPEX (Rapid Alert System for Non-Food Products), čo znamená poškodenie mena výrobcu (Kto by si kúpil zariadenie, ktoré ho môže zraniť alebo usmrtiť?) a “samozrejmosťou” sú veľmi vysoké pokuty za nedodržanie zhody so Smernicou o strojových zariadeniach.
Prevádzkovateľ riskuje ešte oveľa viac. Málokto si dostatočne vopred uvedomuje, koľko stojí výpadok dôležitého strojového zariadenia hoci len na niekoľko hodín. Pokuty a penále za nedodržanie termínov, náhrady priamych (aj nepriamych) škôd, opravy poškodených a zničených technológií resp. obstaranie nových výrobných prostriedkov, súdne výdavky, náklady na právne služby, výplatu poistiek a nárokov poškodených môžu totiž dosiahnuť astronomických čiastok. S riešením úrazov (nebodaj aj smrteľných), obnovou technológie a sanáciou poškodeného životného prostredia sú taktiež spojené obrovské straty času a energie, čo sú inak povedané len ďalšie náklady. Firma, kde sa nedbá na bezpečnosť, sa stane nedôveryhodnou nielen pre jestvujúcich, ale aj potenciálnych zamestnancov (schopní ľudia na trhu už nie sú a dlhodobo nebudú), ale aj pre zákazníkov a dodávateľov, ktorí čoraz častejšie už vopred požadujú prehlásenie o bezpečnostných štandardoch.
Má zmysel, aby takto výrobca alebo prevádzkovateľ riskoval?
Z nášho pohľadu určite nie, veď výdavky spojené s pokutami, súdmi atď. sú mnohonásobne vyššie než náklady na inštaláciu bezpečnostných prvkov na danom strojovom zariadení.
Na základe dlhodobej praxe odhadujeme, že náklady na ASRTP / MaR (HW / SW) tvoria cca 8-12% rozpočtu “typického” nového technologického projektu, z toho náklady na Safety Automation môžu byť niekde medzi 6-10% rozpočtu na ASRTP / MaR, čiže cca 0,6-1% z celkového rozpočtu, ak uvažujeme cca 10% z celkového rozpočtu na ASRTP / MaR. K tomu v určitých prípadoch treba prirátať cenu za posúdenie, návrh a realizáciu, ale posúdenie a návrh sa robia iba raz a realizácia je často natoľko jednoduchá, že namontovanie zopár bezpečnostných komponentov do rozvádzača a snímačov na technológiu naviac, nemôže zásadne zvýšiť náklady.
Argumentom proti bezpečnostným prvkom na strojoch býva v niektorých prípadoch aj to, že znižujú prevádzkovateľom produktivitu alebo im sťažujú podmienky pri servise či údržbe a preto niekedy priamo od výrobcov strojových zariadení vyžadujú, aby takéto ochranné technické opatrenia na strojoch vôbec neboli. Žiaľ, veľakrát sa stáva, že výrobca im vyjde v ústrety. V niektorých prípadoch sám prevádzkovateľ bezpečnostné opatrenia odstráni alebo ich blokuje.
Ak však technické ochranné opatrenia na strojových zariadeniach komplikujú život obsluhe, nastavovačom, údržbe, a pod., tak musíme zdôrazniť, že na vine nie sú tieto opatrenia, ale ich zlý návrh. Výrobca totiž dostatočne nezobral do úvahy komfort obsluhy, ktorá pracuje aj 12 hodín denne pri takomto stroji, že nastavovači musia nastavovať stroj za behu a tieto opatrenia im to nedovoľujú atď.
Treba mať vždy na pamäti, že len dobrý návrh stroja s dobre navrhnutými ochrannými technickými opatreniami, robia stroj bezpečným a zároveň komfortným pri obsluhe, nastavovaní, údržbe a servise. S našou pomocou je toto možné v praxi reálne dosiahnuť.
Keď to zhrnieme, nutne dôjdeme k záveru, že za pomerne zanedbateľnú čiastku je možné získať bezpečnosť, kľud aj uživateľský komfort a samozrejme značnú úsporu finančných prostriedkov, času a energie na riešenie prípadných - a často úplne zbytočných - problémov.